Ako vzniká pohyb?

Zdieľať článok

Gratulujem! Ak si sa dočítal SEM alebo SEM či dokonca SEM, pravdepodobne sú tvoje okohybné svaly úplne v poriadku a ty môžeš čítať aj nasledovné riadky. Pohyb môžeme jednoducho definovať ako presun z miesta na miesto pre nejaký účel, dôvod či ako potrebu zmeny postavenia nášho tela. Kde však vzniká počiatočný impulz, myšlienka pre vznik pohybu? Ak aj by sme vedeli odpoveď na túto otázku, prichádza táto myšlienka vedome alebo nevedome? Nachádza sa v hlbokých štruktúrach nášho mozgu v procese učenia, či vzniká ako spontánna reakcia niekde na okraji vedomia? Na nie len tieto otázky sa pokúsim odpovedať v nasledovnom článku.

Myšlienka či motivácia?

Na to aby myšlienka vôbec vznikla, musí pre nás alebo naše telo existovať dôvod na to, aby sme daný pohyb, presun vykonali. V období rastu a dospievania, v predškolskom neskôr aj školskom veku, zažíva vývin a vývoj lokomócie najväčší rozmach. Nami predvádzané pohybové vzory (hýbanie hornými a dolnými končatinami, neskôr plazenie, lezenie) sú zaryté v našej DNA. Nikto nám ich nepredviedol, dejú sa automaticky tak, ako bol navrhnutý daný „softvér“ v zápise našej štrukturálnej deoxyribonukleovej kyseliny. V procese vývinu centier nášho mozgu (vrátane motorického vývinu) sa učíme rozoznávať veci, osoby a deje/situácie. Veci, ktoré sa nám páčia (napr.: hračky) si chceme udržať čo najviac pri sebe. Táto motivácia siahať a dočahovať predmety, ktoré sme vyhodnotili ako žiadúce (okrem toho, že človek je od prírody tvor zvedavý) nás núti premýšľať a vytvárať desiatky či stovky pokusov o pohyb. Na to, aby sme ich dostali veľa úsilia nepotrebujeme keďže rodičia robia všetko preto aby sme boli spokojní. Konflikt nastáva vo chvíli, keď chceme nejakú vec, ktorá je od nás v nedosiahnuteľnej vzdialenosti. A tu, vtedy ešte nie úplne vyvinutý mozog, začne naplno pracovať na pláne ako sa k vytúženému predmetu alebo osobe dostať. Až neskôr v procese učenia, vývinu a taktiež pozorovania našich rodičov, súrodencov sa naše telo postupne vertikalizuje. Na vertikálnu chôdzu je však potreba správny vývin neuro-oporno-svalovej sústavy, sila posturálnych svalov a v neposlednom rade, čas.

Spúšťač

Ako som spomínal v predchádzajúcej kapitole, pre vykonanie pohybu musíme mať dôvod. Tento podnet môže byť vedomý (idem si zabehať pretože chcem schudnúť) alebo sa môže odohrávať na okraji nášho vedomia prostredníctvom vegetativného (autonomného) nervového systému (zmením polohu pri dlhom sedení). Tak alebo tak, k pohybu potrebujeme akýsi štartér. Jedným z dôvodov pre dynamicky pohyb nášho tela je aj podráždenie mechanoreceptorov. Tento jav si môžeme vysvetliť na modelovej situácií pri ktorej stojíme v miestnosti alebo vo výťahu plných ľudí a jeden z nich nechcene do nás strčí. Mechanoreceptory na koži dostali signál o styku s vonkajším prostredím (človekom, ktorý do nás strčil). Toto je ten prvotný impulz, štartér na vykonanie pohybu, v tomto prípade pre ústup o krok vedľa pre vytvorenie a udržanie tzv. zóny osobného priestoru (za predpokladu, že tohto človeka vôbec nepoznáme).

Zložité výpočty

Tvorba projektu zvaný pohyb predstavuje pre náš mozog radu nespočetných výpočtov na jeho prevedenie. Jedná sa o pomyselné náčrty, ktoré prevádzame do praxe najskôr vo forme pokusov. Nádejný tenista, ktorý túži po kariére športovca musí začať svoje telo a mozog na tento šport trénovať. Prvé chvíle prežité na kurte budú pravdepodobne o zábave, láske a dobrom pocite z vykonaného pohybu. Ak ale chceme zájsť ďalej, je potrebné začať sa učiť. Naša technika bude dokonalejšia pri každom jednom opakovanom údere. Trajektória loptičky, pre nami zadané miesto, bude stále presnejšia. To nie je výsledok náhody, ale tvrdého tréningu a nesporne aj talentu. Pamäťové stopy, ktoré je schopné hlbokou analýzou náš mozog zaznamenávať tvoria absolútny základ pre úspešný pohyb. Čo i len malá odchýlka, vybočenie kolenného kĺbu, zlé došliapnutie, nesprávny sklon rakety, budú mať vplyv na výslednicu dráhy loptičky. A to hovoríme o takých detailoch, ktoré sú voľným okom veľakrát nezaznamenatelné. Poďme sa teda pozrieť na to, kde a hlavne ako tieto výpočty prebiehajú.

Pokračovať na druhú časť

Zdieľať článok na Facebooku

Facebook

Mohli by vás zaujímať aj tieto články 👉